Bzdochy – mám sa ich báť?
Vo svete je známych okolo 45 000 druhov bzdôch (Heteroptera). Obývajú hlavne suchozemské biotopy, ale pomerne veľa druhov je aj sladkovodných a známe sú aj morské druhy. Majú bodavo-cicavé ústne ústroje. Živia sa rastlinnou potravou (fytofágy) aj živočíšnou potravou (zoofágy), niektoré sú aj parazitické (hematofágy). Často silne zapáchajú. Tvar tela bzdôch je veľmi rôznorodý. Zvyčajne sú ploské (dorzo-ventrálne sploštené), ale sú aj druhy s trojuholníkovitým prierezom. Väčšina druhov má obdĺžnikovitý tvar, ale niektoré sú oválne aj kruhovité, prípadne paličkovito zúžené a pretiahnuté. Zo Slovenska je známych takmer 870 druhov. Viacero druhov môže spôsobovať škody na pestovaných rastlinách a niekoľko druhov dokonca parazituje aj na ľuďoch. Z nich sú najznámejšie ploštice (ploštica posteľná, ploštica lastovičia) z čeľade Cimicidae, ale bodnúť človeka dokážu aj zákernice (čeľ. Reduviidae) a v poslednej dobe sa množia aj napadnutia sietničkami (čeľ. Tingidae).
Dnes si niečo bližšie povieme o zákerniciach. Už pomenovanie ktoré dostali napovedá, že ľudia ich v minulosti v obľube nemali.
Zákernicovité (Reduviidae)
Zákernicovité (Reduviidae) sú jednou z najväčších a morfologicky veľmi rôznorodých čeľadí bzdôch (Heteroptera). Na Slovensku do tejto čeľade zaraďujeme 17 druhov. Celosvetovo je známych okolo 7000 druhov z 930 rodov. Sú stredne veľké až veľké, spravidla štíhle. Väčšinou sú čierne alebo tmavohnedé, niektoré druhy majú na tele jasné farby ako červenú, oranžovú alebo žltú. Je to sfarbenie typické pre nebezpečné druhy, ktorým varujú potenciálnych nepriateľov.
Zákernice sú charakteristické výrazne predĺženou hlavou s úzkym „krkom“ (báza hlavy) a zreteľným trojdielnym cuciakom, ktorý zapadá do drážky na hrudi. Majú dlhé nohy, predný pár je často otrený a používajú ho na chytanie koristi. Väčšina zákernic je dravá, polyfágna. Ich korisťou sa stáva i množstvo škodlivých druhov hmyzu, preto majú miesto pri regulácii škodlivého hmyzu. Korisť aktívne vyhľadávajú, nabodávajú ju cuciakom a vypúšťajú do nej jed, ktorý ju znehybní a zároveň rozpúšťa jej vnútorné tkanivá. Takto pripravenú tekutú potravu potom zákernice vyciciavajú cuciakom.
U nás sa v ľudských príbytkoch občas vyskytuje zákernica domová (Reduvius personatus). Je čierna, dlhá 15-19 mm. Živý sa hmyzom, ale pri neopatrnom chytaní do rúk môže bolestivo bodnúť. Žiadne choroby však neprenáša. V domácnostiach sa môže vyskytovať aj malý neškodný druh zákernica komárovitá (Empicoris culiciformis). Je to kozmopolitne rozšírený druh ktorý sa živý hlavne pavšami (Psocoptera). Žije skryto v prasklinách múrov, starých stodolách a v kurínoch.
V Strednej a Južnej Amerike predstavujú niektoré druhy významný medicínsky problém, lebo sú aj pravidelnými ektoparazitmi človeka. Zástupcovia podčeľade Triatominae (známe ako boskávacie ploštice – rody Triatoma, Panstrongylus a Rhodnius) cicajú krv vtákov, cicavcov a aj ľudí. Aktívne sú hlavne v noci, cez deň sú skryté. Spiacich ľudí bodajú nymfy aj dospelce hlavne v okolí úst a očí. Bodnutie je bezbolestné. Môžu prenášať veľmi nebezpečného parazita Trypanosoma cruzi. Tento spôsobuje ochorenie nazývané Chagasova choroba (čítaj Čagasova choroba). K nákaze dochádza hlavne votrením trypanozóm z trusu zákernic do rán na koži alebo do spojiviek. Touto chorobou je vo svete nakazených milióny ľudí a približne 10 000 ich ročne na toto ochorenie zomiera. V akútnej fáze sa ochorenie prejavuje horúčkami, bolesťami svalstva a zdurením lymfatických uzlín. V chronickom štádiu sú často poškodené srdce, nervy a hrubé črevo. Ochorenie je liečiteľné, hlavne ak začne liečenie včas. Voči tejto chorobe neexistuje žiadna vakcína, preto pri pobyte v Južnej Amerike treba byť opatrný. Je potrebné sa vyhýbať nevhodnému ubytovaniu, nosiť dlhé oblečenie a vyhýbať sa surovej zelenine a nelúpanému ovociu.
Niekedy sú so zákernicami zamieňané obrubnice (čeľaď Coreidae), ktoré majú podobný tvar tela. Veľmi častá je invázna obrubnica americká (Leptoglossus occidentalis), ktorá bola na Slovensku prvýkrát objavená v roku 2008 a odvtedy sa rýchle šíri. Živý sa cicaním semien ihličnatých stromov. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde pri premnožení často vniká do ľudských príbytkov. To sa môže stávať aj u nás.
